Manželka aj s dcérou odišla koncom augusta, po našej kríze, ktorú bohužiaľ vyriešila… Na začiatku som sa snažil o to aby sme na všetkom zapracovali a dievčatá sa vrátili domov a potom sme na všetkom ďalej spoločne pracovali a zlepšovali, ale bohužiaľ záujem bol len z jednej strany… Na začiatku som to niesol fakt veľmi zle, ale aj napriek tomu som pracoval hlavne na sebe a na odstránení svojich chýb. A aj tiež som sa dal snažil ju dokázať aké sú pre mňa dôležité a ako mi na nich záleží… Odpoveď bola nezáujem a naopak sa otáčala v nenávistnom správaní z jej strany, ale aj napriek tomu som sa to snažil dal dokázať a hlavne nájsť cestu rozumnej komunikácie a vychádzania, a tým viac sa ona správala horšie…
A chová ďalej, malú používa proti mne ako zbraň, pretože vie že mi na nej najviac záleží na celom svete keď spolu trávime čas, sú to pre oba krásne strávené dni… Aj keď sa mi podarilo dohodnúť aby párkrát doma spala tak všetko bolo bez najmenšieho problému, ale ona otáča ako u mňa malá je nespokojná a ako to nezvláda… Pritom tam s nami nie je a je to presne naopak, to isté je pri odovzdávaní dcéry, snažil som sa o všetko nech fungujeme spolu ako predtým aj keď rozdelene, alebo aspoň tak aby malá nič nepostrehla, ale zase bol asi problém že som to chcel…
A od nej je presný opak scény pred malou a nenávistné správanie voči mne pred ňou. Keď sa mi to nepáči a snažím sa nech je to inak tak všetko otočí na mňa alebo proti mne. Vôbec neviem ako z toho von čo mám robiť, a ako docieliť to aby sme normálne vychádzali kvôli malej. Najhoršie na tom všetkom je že mi na nej furt aj napriek tomu záleží, a city k nej stále mám, to mi bráni sa cez to dostať. Trápi ma to, stále premýšľam, ako tie vzťahy s ňou dostať na normálnu úroveň už len kvôli tomu, že máme spoločné dieťa a to to už asi tiež začína asi vnímať, ale zatiaľ sa mi to bohužiaľ vôbec nedarí.
