Už po niekoľkýkrát som sa dostala do fázy, kedy idem ako v práci tak v domácnosti, tak všade na 200% (asi aby človek nepremýšľal a neriešil svoj zničený život). Poslednou dobou mám problémy so spaním, spím treba 3 hod. Včera som po práve 3 hodinách spánku strávila 12 hodín v práci. Pracujem na celkom zodpovednej pozícii. Lenže som prišla domov, čierno pred očami, kŕče do nôh, nemohla som sa nadýchnuť. Asi hodinu som len ležala, kŕče pominuli. Avšak tlak na hrudi a problém s dýchaním mám stále…
Skôr by som to prirovnala k takému stiahnutiu a chorobe sa uvoľniť. Viem že je to stres, riešim problémy aj súkromie. V práci je toho veľa. Len by som potrebovala nejako „nakopnúť“, nech sa konečne trochu zrovnám … Mám syna ktorý ma potrebuje a ja takto blbnem, asi aby som sama sebe dokázala ako všetko zvládam. Lenže si nemôžem pomôcť, viem že tu v kancelárii zase budem sedieť až do večera.. Hlavou to všetko chápem… ale… Som objednaná na terapiu za dva týždne, chcem to riešiť, nejako nasmerovať… Len vlastne sa nemám komu zveriť, komu vypovedať. Mamka mi povie že riešim kraviny, kamarátky spokojne vydaté takže neriešia nejaké problémy s peniazmi alebo v partnerstve, skôr už sa ani nechcú stretávať (celkom ich chápem).
Pripadám si v začarovanom kruhu, je toho na mňa veľa a neviem čo s tým. A mám strach že to jednoducho sama nedám. Nemôžem si pomôcť. Zistila som, že si jednoducho neviem normálne oddýchnuť, zrelaxovať. Všetko to začalo tým, keď som zistila v čase, keď som bola so synom tehotná, že ma priateľ podvádza. A odvtedy som sa upla na prácu a fungujem naplno a už mi to zostalo. Lenže už ma to pomaly vysiľuje. Do toho mi ešte občas do hlavy prídu myšlienky, prečo ma podvádzal a ako mi to mohol urobiť. Absolútne neviem. Myslela som si, že by toho nikdy nebol schopný, ale asi som sa veľmi pomýlila. A potom sa mi ešte vysmial do tváre.
